Nebo nikdy nespadne
štvrtok 31. decembra 2015
Samota
Objatie sĺz a trpká chuť šampanského,schúlená,nechýbajúca nikomu.Duša plná smútku,nadychujúca sa samoty,opustená.
Polnoc,tešiac sa na ňu,radosť zmarená samotou,niet nikoho kto by s ňou urobil krok k sekunde po polnoci.
Ticho,len vzlykot do tmi sa predierajúc,tak ako nechýbam ja,tak nebude nik mne.
Nech ostane ticho a samota môj verný kamarát.
Zbohom peklo 2015!
Nestarnúce telo,na duši šrámy,hlboké,bolestivé po pazúroch zvierat,hovoriaci si ľudia.
Na vonok svetlo,vo vnútri tma,v ďalšom roku to bude naopak.Na vonok tma,vo vnútri svetlo šťastia.
Už nebude miesta v mojom svete pre tých ľudi nikdy viac.Novým rokom zvlečiem kožu,tak ako ju zvlieka had.
Slnko vychádza a slnko zapadá,tak budem ja šťastna usínať i ráno vstávať.
Peklo 2015 už nebude nikdy viac!
Zbohom peklo 2015 a vitaj nebo 2016!
Novšie príspevky
Domov
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)